Determinácia

Náhoda je ilúzia. Každý výsledok je dôsledkom nepretržitého reťazca udalostí, ktorý je unikátny a neodvratný.

Každý z nás už zažil situáciu, ktorá sa zdala byť úplne nečakaná. Výsledok bol iný, než sme predpokladali, a mohli sme mať pocit zásahu vyššej moci alebo čistej náhody.

Príklady takýchto udalostí poznáme všetci:

• vodič zaspí, auto skončí v priekope, no zastaví ho strom na správnom mieste,
• niekto zadá čísla do žrebovania a vyhrá,
• v havarovanom lietadle prežije jediný človek na sedadle 11a
• meškanie vlaku umožní zachrániť ľudí zo zaseknutého autobusu na priecestí
• počítač vygeneruje „náhodné“ číslo.

Na prvý pohľad sa zdá, že ide o náhodu. No v skutočnosti ide o dôsledok nesmierne zložitého reťazca udalostí.

Determinácia znamená, že všetko sa deje podľa určitých zákonitostí. Každý výsledok je nevyhnutným dôsledkom predchádzajúcich príčin. To, že vodič nezišiel z útesu, záviselo od nespočetného množstva faktorov:

• cesta bola postavená na kopci so špecifickým sklonom
• pred rokmi tam vietor a dážď zasadili a udržali semiačko stromu
• ojazdená pneumatika mala určitú priľnavosť k vozovke
• asfalt bol nahriaty slnkom v danom uhle, kvoli času, lokácii a ročnému obdobiu
• vietor, ktorý robil odpor vozidlu fúkal presne tak, ako to umožnili teplotné zmeny ovplývnené okolitými moriami
• ruky vodiča boli unavené cvičením deň predtým a volant nedržal tak ako zvyčajne
• a mnoho ďalšieho

Všetky tieto faktory sa spojili a vyústili do jediného výsledku.

Ani počítačové „náhodné“ čísla nie sú skutočne náhodné. Generujú sa podľa algoritmu, ktorý je v jadre vždy deterministický a ktorý vieme zreplikovať. Pre počítače existujú aj tzv. „pravé náhodné čísla“, ktoré sa zakladajú na javoch ako radioaktívny rozklad, fluktuácie teploty či časovanie stlačenia kláves. No aj tieto javy sú vo svojej podstate deterministické. Sú len tak komplexné, že ich nedokážeme presne vypočítať.

To, čo považujeme za náhodu, je v skutočnosti prepletený sled príčin a následkov, ktorých komplexnosť presahuje naše možnosti určiť jasný začiatok či pôvod.

Súčasná fyzika s týmto prístupom súhlasí. Bežné javy opisuje deterministicky: ak poznáme stav systému a zákony, ktoré ho riadia, vieme presne určiť jeho budúcnosť. V kvantovej fyzike sa však začína všetko meniť. Deterministickosť nahradzuje pojem probalistickosť (pravdepodobnosť). Napríklad spomínany radioaktívny rozklad izotopu používaný pri počítačoch nedokážeme určiť presne, vieme len určiť pravdepodobnosť kedy približne nastane. Hovoríme o kvantovej neistote.

Avšak pri fundamentalnej úrovni za ktoré fyzikálne kvantum v súčasnosti považujeme sa nachádza aj základ všetkého Nič. Nič je prázdnota okolo nás a nie je zaťažená priestorom alebo časom. Preto natiahnutím cez nič môžeme vysvetliť aj kvantové javy, ktoré dnes pokladáme za náhodné.

Viac o tom ako to dnešní fyzici vysvetľujú a akú rolu v tom môže zohrávať Nič si napíšeme neskôr v blogu.