Konečnosť

To, čo má začiatok, má aj koniec. Je nutné akceptovať konečnosť a návrat do ničoho.

Neexistuje nič, čo trvá večne. Či je to stebielko trávy, mravec, človek, ríša, ľudstvo alebo samotný vesmír, dobro aj zlo. Všetko má definovanú čiaru s jasne definovaným začiakom aj koncom. Neexistuje druhý pokus, všetko sa udeje len raz. Každý okamih je jedinečný a počet okamihov je pre každého iný. Niektorí kráčajú po dlhšej ceste, iní po kratšej, no nikto nepozná jej dĺžku.

Aj ten najzdravší môže zajtra zomrieť a ten najchorľavejší môže žiť desaťročia. Neexistuje žiadna spravodlivosť ani vyšší súd. Jedná sa o neúprosný sled príčin a následkov, ktorý raz vedie k návratu do Ničoty.

Počet krokov, ktoré máme je obmedzený. Preto by sme si mali dávať pozor kam stúpime.

Tak ako sme raz začali žiť a vnímať tak aj raz prestaneme. Zmieriť sa s konečnosťou neznamená rezignovať. Naopak, znamená to uvedomiť si, že práve konečnosť dáva obrovskú hodnotu každému okamihu, každému rozhodnutiu, každému jednému kroku. To, čo dnes vidíme alebo zažívame, už nemusí byť zajtra.

Konečnosť dáva životu obrovskú hodnotu.